Dnes som si v Panta Rei urobil pomaturitnú radosť a chcel som si trocu napraviť chuť po včerajšom zážitku s [Jahodou. Kúpil som si DVD Bolero a Šílení, ale tých som si nechal až na večer.

Bolero ma zo začiatku nadchlo kamerou a hudbou. Hudba postupne síce zovšednela, ale k filmu sa hodila. Za kamerou nestál nikto iný ako F. A. Brabec, ktorý si robil aj režiséra. Kameraman je naprosto úžasný o čom svedčia jeho ostatné filmy. Ako režisér ma príliš nenadchol.

Absolútne nezdvádol niektoré dejové prvky, napr. posun o dva roku napred. Nebyť dialógov, tak si toho ani divák nevšimne. Napriek chybám, je Bolero dobrým filmom, ktorého dej je zaujímavý a pre česko-slovenských filmárov nie až tak typický. Či vám ho odporučiť neviem. Pre mňa stál za to už iba kvôli krásnej kamere.

Pri pohľade do Googla mám pocit, že ešte nikdy som nepísal o niečom tak neznámom.

Sufjan Stevens je hudobníkom, spevákom a multiinštrumentalistom pochádzajúcim z Detroitu. Napriek tomu, že už stihol vydať niekoľko albumov je na Slovensku (a nie len tu) absolútne neznámy. Škoda…

Neviem, k čomu by sa dal album Illinois prirovnať. Ešte som sa nestretol s podobným počinom. Snáď by je trochu podobný úžasným albumom Radiohead – Kid A a Amnesiac. Možno sa nepodobajú až tak po hudobnej stránke, ale spojuje ich prepracovanosť, dokonalosť v každom tóne a hlavne to, že sú absolútne iné ako všetko ostatné naokolo.

Sufjan Stevens dokázal album Illinois priviezť do absolútnej dokonalosti. Všetky piesne sú rovnako kvalitné. Ešte som sa nestretol s tak vyrovnaným albumom. Aj najlepšie albumy zvyknú obsahovať aspoň jednu pieseň “do počtu”. Illinois však nie.

Stevens tvorí nie len nádhernú folkovo-popovú hudbu, ale aj texty, ktorých spievaním dotvára atmosféru svojich piesní. Spev je miestami doplnený o zbor.

Možno sa pýtate, ako je možné, že o tak výbornom albume ešte nepočuli. Inu, na Slovensku je to tak. Ak občas čítate hudobné kritiky, tak by vám Sufjan Stevens určite neunikol.

Album Illinois je niečo úplne iné ako to, na čo je slovenský poslucháč zvyknutý. Napriek tomu ho odporúčam všetkým na vypočutie a možno si z neho niečo zoberiete.

Milovníkom Jarka Nohavicu dávam do pozornosti odkaz ne jeho pieseň Ladovská zima. Naozaj nemá chybu!!!

P.S.: Ak by ste ňou chceli niekoho potešiť, pošlite ju mailom Lacovi:-)

Pred chvíľou som sa vrátil z kina. Dávali Cassanovu. Príliš veľa osm o filme nepočul, ale často som videl reklamu a vyzeralo to celkom dobre. Film bol taký akurátny na odreagovanie, ale kino bolo otrasné!

U filmu Cassanova nehľdajte nejaký hlbší zmysel, nečakajte hlboké myšlienky, zložité zápletky. U mňa sa zaradil medzi šedý priemer, ktorý stačilo vidieť raz. Film zachránilo zopár vtipných momentov, ale inak jedným uchom dnu a druhým von.

Čo ma ovšem zarazilo úplne bol stav kina. Na Slovenksu je bohužiaľ smutnou realitou, že filmy v kinách nie su dabované, ale sú s titulkami. Tie boli však pri filme Cassanova rozmazané a žlté. Žltá sa nakoniec ukázala ako absolútne nevhodná. Kvalita obrazu ma tiež príliš neohúrila.

Veľmi dlho mi unikal film režiséra Karla Kachyni Hanele, včera sa mi ho konečne podarilo vzhliadnuť.

Nejdem vás zaťažovať obsahom filmu, ten si môžete prečítať kdekoľvek. Hanele rozhodne nepatrí medzi ľahko stráviteľné filmy určené na odreagovanie a navodenie pohodového večera. Režisérovi a hlavne kameramanovi Petrovi Hojdovi sa podarilo vo filme vyjadriť oveľa viac prostredníctvom scény, prírody, prostredia ako pomocou reči postáv.

Jediné, čo mi kazilo celkový dojem bol herecký “výkon” a “čeština” Mira Nogu. Myslím, že angažovanie charizmatickejšieho herca by posunulo film o kúsok vyššie.

Ak ste navštívili niektorý z pražských koncertov Jarka Nohavicu určite ste zaznamenali, že zahral dve piesne, ktoré neboli nikdy oficálne vydané. Vďaka serveru Nohavica.cz boli autenticky zaznamené a hneď po koncerte uverejené na internete.

Nazbierané skladby sú k diskozícií v albume Pražská pálená, ktorý si môžete zdarma stiahnuť. Väčšinu z nich poznám a mám už dávnejšie doma, ale v oveľa nižšej kvalite. Aj keď nálada totalitných nahrávok má svoje čaro. K dispozícií je aj viac ako päťdesiat obalov.

Už dlho mi žiadny nový album nespravil takú veľkú radosť. Oveľa väčšiu ako keby Jarek vydal album plný nových piesni. Možno by boli krajšie, ale tieto piesne majú svoje čaro. Niekedy mi je smutno, že väčšina ľudí pozná iba jeho nové piesne, ale k starým sa nemajú šancu dostať. Na myslí mám hlavne piesne ako Pánové nahoře, Pavilón č. 5, Častuška, Bahama rum, Velké umění a pod.

Ku*va, ja ťa zabijem!

Zomrieš, ty špinavá ku*va!

Ku*va, to mi nehovor!

Útržky z filmu, ktorý dnes pred šiestou bežal na JOJke. Naozaj to patrí v túto dobu na obrazovku?

Poslednou dobou sa mi darí zohnať väčšinu filmov, ktoré som už dávnejšie vidieť. Dnes to bolo nemecké dielko s názvom Klopanie na nebeskú bránu, t.j. Knockin’ on Heaven’s Door.

Hlavní hrdinovia, nevyliečiteľne chorý Rudi a Martin, sa stretávajú v nemocnici. Rozhodnú sa na konci svojich životov vidieť konečne more. Odchádzajú z nemocnice, ukradnú auto, v ktorého kufri je milión mariek a vyrážajú na cestu. Dobrodružstvo začína…

Film je kategorizovaný ako čierna komédia. Je to pravda, je natočené v duchu Quentina Tarantina. Je to trošku škoda. Nie je to zlé, ale… Geniálny námet plný dobrodružstva a očakávania blížiacej sa smrti, by sa dal oveľa lepšie spracovať ako neprikrášlená dráma.

V roku 1965 vznikla komédia Bílá paní pod režisérskym dohľadom Zdeňka Podskalského. Film dokonale (často alegoricky) opisuje zmätenosť a nezmyselnosť minulého režimu. Asi preto skončil na veľmi dlhú dobu v trezore a nesmel sa premietať.

V hlavných úlohách predsedu a tajomníka MNV predviedli svoje excelentné herecké umenie Rudolf Hrušínsky a Miloš Kopecký. V úlohe správcu hradu ich nádherne dopĺňa Vlastimil Brodský.

Rozhodne filmík odporúčam k vzhliadnutiu. Hlavne mladším generáciam.

Impozantné dielo Miloša Formana z prostredia psychiatrickej liečebne natočené na motívy románu Vyhoďme ho z kola von Kena Keseyho.

Geniálna je nie len Formanova réžia, ale aj výkony hlavných postáv, predovšetkých Jacka Nicholsna v úlohe hlavnej postavy Randalla Patricka McMurphyho. No ostatní, ako napr. Louise Fletcher, Danny DeVito, Brad Dourif, za ním vôbec nezaostávajú.

Film nie je kniha a ani nikdy nebude. Ale napriek tomu sa Formanovi podarilo takmer nemožné. Takmer dokonale dokázal obsiahnuť do stotridsiatichtroch minút celú ideu, pocity a aj atmosféru skoro celej knihy.

Přelet nad kukaččím hnízdem sa zaradil medzi medzi mojich TOP 10 filmov! Po jeho vzhlidnutí budete ešte hodnú chvíľu sedieť a iba tak rozmýšlať nad celým filmom. No veď uvidíte sami:-)