Všade dobre, tak čo doma…

Týmto heslom so sa riadil poslednou dobou, preto sem za posledné skoro dva týždne nepribudlo ani písmenko.

Najskôr som bol pár dní v Blave a jej okolí, potom som strávil pár dní neďaleko Dráždaň v Nemecku. Všetko bude postupne zdokumentovné a opísané v Zápisníku a pár fotiek sa objaví vo Fotoblogu. Ostatne fotka novootvoreného Frauenkirche už tam je.

V hlave nosím už niekoľko dní asi dvadsať nápadov na príspevky, tak uvidíme ako rýchlo sa k nim dostanem.

Je už naozaj čas na vianočné reklamy?

Nezdá sa vám trochu pritiahnuté za uši dávať vianočné reklamy uprostred októbra?

Áno, narážam na reklamu firmy Home Credit začínajúcu slovami Tradičný sponzor Vianoc… Osobne z celej duše nenávidím vianočné reklamy plné smejúcich sa Santa Clausov, rolničiek, ligotavých blbostí a stupidných sloganov. Vôbec sa mi na ňu nechce pozerať štvrť roka pred Vianocami!

P.S.: Stále to nemá na Pixyho postreh z 12. septembra 2003.

V zaseknutom výťahu

Dnes cestou von mi výťah pripravil nepríjemné prekvapenie, zasekol sa na osmičke. Aspoň, že tam bol signál a do dvadsiatich minút som bol preč.

V duchu som si pospevoval pesničku od Pehy s názvom V zaseknutom výťahu, konečne na správnom mieste;-)

Kvalifikovaný personál je zbytočný luxus

V poslednej dobe som bol často v predajniach, kde by som očakával vysoko kvalifikovaný personál, opak bol však pravdou.

Začalo to zháňaním nového auta. V autách nepatrím medzi najväčších odborníkov, ale čo to o nich viem. Paradoxne som zo 70% vedel viac o danom aute ako predajca. Odpovede na otázky ohľadom krútiaceho momentu, objem kufra, interval servisných prehliadok, dĺžka záruky na karosériu atď. som hľadal márne. Maximálne mi poradili pozrieť si prospekt k autu.

V predajni T-Mobile som v poslednej dobe častejšie ako je zdravé. Tak už som sa rozhodol slečnu za pultom vyspovedať ohľadom dvojmegapixelovej k750i. Na moje prekvapenie mi povedala, že ju nemajú, ale že majú v ponuke D750i. Z mojej strany nasledovala logická otázka: “Aký je medzi nimi rozdiel?” Nahodila prekvapený pohľad, zalovila v pamäti a začala brblať niečo ohľadom iného rozlíšenia displeja a absencii niektorých funkcií. Schválne si porovnajte oba modely (K750i, D750i). Sú rovnaké!

Keď som si zadovážil Eurotel SDA, rozhodol sa doplniť k počítaču USB Bluetooth adaptér a miniSD kartu. Predajňa Edis prešla rekonštrukciou a zmenil sa aj personál. Majiteľov za pultom vystriedali dve slečny, ktoré sa počítačom rozumejú ako koza petrželi. Keď som sa spýtal, či majú miniSD karty, začala ich hľadať medzi krafickými kartami. Bluetooth adaptér hľadala medzi myškami. To už osm nevydržal a ukázal jej dva, ktoré mala pod sklom a rovno sa jej spýtal, aký je medzi nimi rozdiel. Ale to už som chcel príliš.

Podobných zážitkov mám tisíce, hlavne z hypermarketov. Je smutné, že majitelia firiem kašlú na svojich zákazníkov a hlavne si neuvedomujú, že takýmto spôsobom prichádzajú o potencionálnych zákazníkov, ktorí znechutene zutečú ku konkurencii. Alebo si minimálne pokazí svoje “dobré meno”.

…a nastane európsky raj!

Dovolil som si prevziať nádpis z príspevku Dana Vořechovského ohľadom plánov Európskej komisie.

Pôvodne som chcel dať iba odkaz na článok do pravého stĺpca, ale tam by ho bolo škoda. Z viacerými názormi, ktoré Dan v článku prezentuje súhlasím a nedokázal by som ihc podať lepšie.

Shrnuto a podtrženo, změna k lepšímu nenastane a nedočkáme se jí asi ani v blízké budoucnosti. Ač s Václavem Klausem nesouhlasím v mnoha věcech, jako predikátor vývoje EU se pan prezident osvědčil. Evropská Unie hodlá ekonomické problémy řešit tak, že vezme vše pevně do svých rukou. Zažíváme skutečnou obrodu socialistického nadšení 50.let minulého století. Ruku v ruce s tímto procesem se upevňuje postavení Evropské komise jako budoucí evropské centrální vlády, která jednou provždy vyřeší všechny problémy světa

Jenže bez komplexní reformy veřejných financí se EU z bahna nikdy nedostane. Velmi pravděpodobně se tak budeme společně plížit k větší centralizaci a neefektivnosti, až politiky realita donutí k reformám. Doplatíme na to všichni.

Osobne priveľké nadšenie so vstupu do EU nepociťujem. Nadprodukcia ocele, ceny niektorých potravín, “diktát” ohľadom daňovej politky, blamáž okolo Európskej ústavy i stále väčšia a väčšia centralizácia mi na optimizme nepridávajú.

Netvrdím, že vstup do EU nepriniesol aj pozitíva, ale ak sa únia nezačne chytať stebla, tak sa pomaly, ale isto utopí vo vlastných porblémoch, ktoré už po roky rieši zbatročnými intervenciami a zriaďovaním komisií.

Zámok na kód

Určite poznáte zámky na číselný kód, ktoré sa používajú na kufríkoch. Dnes som si kúpil koženú kapsičku, spokojne do nej nahádžem peňaženku, kľúče (aj od auta) i mobil.

Prídem domov a snažím sa ju otvoriť, ale ani za svet sa mi to nedarí. Začínam mať blbý pocit, tak obzerám zámok a čo to nevidím, zo spodu sú dve kolieska s číslami. Vôbec som si ich v predajni nevšimol a teda som ani nevedel správny kód. Naspäť sa mi už ísť nechcelo, tak som znehutene začal skúšať kódy.

Asi po dvoch minútach som konečne otvoril poondiatu kapsičku. Aspoň som sa nenudil:-)

Prečo nie je platba kartou samozrejmosťou?

Včero som navštívil jeden nemenovaný značkový obchod s dámskym oblečením v centre mesta. Okrem toho, že predavačka bola vrcholne nepríjemná, ma dorazile inou vecou.

Keď už sme sa chystali platiť, suveréne som vytiahol platobnú kartu. Predavačka sa na mňa pozrela ako na zjavenie a s kľudom hovorí: Tu sa nedá platiť kartou! Oproti máte bankomat, choďte tam! Skoro som spadol na zadok od údivu.

Nechápem prečo ešte obchodníci nepochopili, že platba kartou je úplnou samozrejmosťou. Už pár rokov ju nevykonáva len pár nadšencou, ale nadpolovičná väčšina občanov. Prečo teda platba kartou nie je dostupná vo všetkých obchodoch v centrách miest? V čom je problém?

Ak tu hľadáte odpoveď, tak márne. Sám neviem a je to pre mňa nepochopiteľné.

Dobré cestoviny, mýtus alebo skutočnosť?

Už dlhšiu dobu sa snažíme nájsť v Žiline reštauráciu/pizzeriu, v ktorej by robili dobré cestoviny na viacero spôsobov. Zatiaľ jedinou je pizzeria oproti Junioru. Ale chodiť do jedného podniku nás naozaj nebaví a navyše sa v ňom fajčí.

Dnes sme boli v pizzérii Carolina a viac ma tam neuvidia. Na cestoviny určite. Pripadal som si ako keby som jedol cesnak a nie špagety. Obdobná je situácia v ostatných reštauraciách.

Naozaj chcem niečo neskutočné?

Vodný zámok Blatná

Vodný zámok nie je v našich končinách na každom kroku. Blatná, mestečko poznačené záplavami, naň nedá dopustiť. Ďaľšou zvláštnosťou je, že je stále v rukách pôvodných majiteľov, ktorí na ňom žijú.

Zámok je obohnaný rybníkom plným lekien a rôznych iných rastlín. Exteriér vás možno príliš neosloví, ale rozhodne absolvujte prehliadku interiéru. Bohatá história rodu majiteľov zaručuje plno exotických predmetov a nádherných výzdob izieb.

Po asi hodinovej prehliadke určite navštívte zámocký park. Je známy chovom danieľov, ktorí sa voľne pohybujú a radi sa nechávajú hladiť i krmíť listami, trávou.

Kedysi bolo možné požičať si lodičku a previezť sa po rybníku. Tento rok bohužiaľ nie. Z lode sa vám totiž naskytnú pohľady na zámok a park, aké inak vidieť nemôžete.

Ak budete mať cestu okolo určite sa zastavte. Stojí to za to!

Fotogaléria

Bardejov, priľahlé kúpele a neuveriteľná spotreba

Dnes skoro ráno sme sa vybrali na návštevu Bardejova a priľahlých kúpelov. Netušiac, čo nás čaká…

Cesta bola fajn, aj keď neubiehal tak rýchlo, ako by sme si priali:-) Cena benzínu nedovoľovala ísť stabilne rýchlejšie ako 110km/h. Cesty a predovšetkým diaľnica bola prázdna, tak sa išlo kľudne.

Veľkým prekvapením bolo, že cesta z Bardejova do kúpeľou bola označená! Na slovenské pomery vec ojedinelá:-) Horšie to už bolo s orientáciou v samotnom areáli. Po menšej zachádzke sa nám podarilo všetko nájsť a aj vjazd autom do areálu nebol problematický, pretože ho nikdo nestráži.

Centrum Bardejova je naozaj nádherné a jedinečné! Je pre mňa nepochopiteľné, kde sa v tejto lokalite z ničoho nič vzal takýto gotický komplex s dominantnou bazilikou sv. Egídia. Za návšetvu však stoja všetky pamiatky a múzea mesta.

Späť sme nešli cez Prešov, ale cez Starú Ľubovňu a Kežmarok. Táto cesta je však značne horšia a asi aj pomalšia. Nevadí aspoň sme sa previezli. Domov sme dorazili okolo pol ôsmej.

Po príjazde do Žiliny som natankoval a zistil, že som spotreboval 30 litrov na 535km, z čoho vyplýva priemerná spotreba 5,6l/100km. Počítal som to asi desaťkrát a nemohol tomu uveriť.

Fotogaléria

Orlík nad Vltavou

Zámok nachádzajúci sa v srdci južných Čiech na brehu Orlickej priehrady. Orlík je jedným z najkrajších pamiatok, ktoré poznám. Nestačí navštíviť len jeho okolie, pozreiť sa naň zvonku, prejsť sa parkom, ale určite sa pozrite dovnútra!

Nádherne zdobený interiér – podlaha, strop, steny nábytok, všetko prešpekulované do posledného detailu. Milovníci zbraní a poľovníctva si tiež rozhodne prídu na svoje pri pohľade na zbierky, ktorými sú zdobené dlhé chodby.

Exteriér zámku je momentálne už v trochu horšom stave, ale myslím nie na dlho. Je totiž rodinným majetkom rodu Schwarzenbergov, ktorí na zámok nedajú dopustiť. Za návštevu tiež stojí ich neďaleká (2 km) rodinná hrobka.

Ak vám zvýši čas môžete sa z blízkeho prístavu previesť loďou na Zvíkov alebo si pozrieť Žďákovský most, prípadne sa vykúpať vo Vltave.

Fotogaléria

Z konzervy do konzervy (aktualizované)

Keď som začal písať tento Zápisník nechcel som v ňom nikdy písať o škole, ale už to nejak nedokážem vydržať.

Niektorí asi viete, že naša škola sa presťahovala do budovy základnej školy Hliny VI. Sľubované boli väčšie, preistranejšie priestory, prítomnosť jedálne, dvoch telocviční atď. Všetko sa podarilo splniť, za čo som vedeniu školy vďačný. Ale…

V Dome odborov sme sa na dvoch chodbách tlačili ako sradinky v konzerve. V nových priestorách sa pravdepodobne budeme opäť! Sú síce oveľa väčšie, ale päť skôl na jednu budovu je naozaj príliš. Uznajte sami, ale aby sa v jednej budove tlačila súkromná základná škola, súkromné slovensko-anglické gymnázium, štátna základná škola, súkromná zrdužená odborná škola podnikania a autoškola, je naozaj príliš.

Myslím, že na chodbách bude opäť stará známa tlačenica, na záchodoch bude plno a o radách v bufete už ani nehovorím. V hĺbke duše dúfam, že nemám pravdu.

Update 6. 9. 2005: Tak som sa nemýlil. Nie je to až také hrozné, ako som si myslel, ale tlačenica občas vznikne.

Súťaž nefajčiarskych tried u nás nemá význam

Neviem, na ktorej stanici dnes dávali v správach informáciu o Súťaži nefajčiarskych tried. Projekt, určený pre deti vo veku 11-16 rokov a niekoľko rokov fungujúci v zahraničí, prichádza premierovo na Slovensko. Bude fungovať? Podľa mňa nie.

Celá akcia je založená na tom, že žiaci prihlásenej triedy nebudú po dobu pol roka fajčiť. Žiaci budú pravidelne informovať svojho triedneho učiteľa o ich (ne)fajčení. Toto je hlavným problémom na Slovensku.

Už vidím ako spolužiaci povzbudzujú jediného previnilca, aby sa išiel priznať. Jeho fajčenie im bude úplne jedno pri vidine cesty do Portugalska. Fajčiary sa nepriznajú a učiteľ počas jednej triednickej nič nezistí. Preto myslím, podobné aktivity na Slovensku nemajú na ružiach ustlané.

Bodaj by som sa mýlil!

Test logiky

Neviditeľný pes zverejnil celkom vtipný a veľmi dobrý test logiky. Myslím, že malá ukážka bude na prilákanie stačiť:

8. Nikdo s červeným nosem nemůže být premiérem. Všichni muži mají červené nosy. Proto žádný muž nemůže být premiérem.

So svojím výsledkom sa radšej nebudem chváliť, ale vaše môžete uviesť v komentároch.

Stredoveké Rabí

Na Rabí mám chuť sa ísť pozrieť už asi štyri roky. Naposledy som tam bol keď som mal asi 10 rokov. Veľa som si nepamätal, ale viem, že sa mi tam páčilo:-) Akcia Stredoveké Rabí sľubovala historické divadlo, rôzne atrakcie a trhy. Tak sme neváhali ani chvíľku a v sobotu 23. 7. sme vyrazili.

Organizácia bola na úrovni. Autá boli nasmerované na centrálne parkovisko, ktoré vzniklo na neďalekej lúke. Ľudí bolo naozaj veľa, čakal som o polovicu menej.

Prvým veľkým šokom bolo vstupné. Dospelá osoba 170KČ; študenti, deti, dôchodci 100KČ; rodinné vstupné 400KČ. Veľa ľudí pri cenníku neveriacky krútilo hlavou, zopár sa otočilo a išlo preč. Viem, že podobné akcie nie sú najlacnejšou záležitosťou. Organizátori by si však mali uvedomiť, že nie všetky rodiny si môžu dovoliť “vyhodiť” tisíc korún za jendodňový výlet (400 vstup, 300 benzín, 40 parkovné + WC, 260 obed/zákusky/pamiatky/zmrzlina).

Na nádvorí sa nachádzali stánky ponúkajúce občerstvenie, darčekové i upomienkové predmety. Občervtenie obnášalo údené a grilované mäso so zemiackovými plackami, prípadne klobásy. Sliny sa mi zbiehali celý deň, no ceny (50KČ/100g mäsa) boli fakt astronomické:-(

Priestory hradu voľne boli prístupné, tak sa človek mohol všade poprechádzať.

Divadlo

O divadeľnú zábavu sa postarali Berounští měštané. Ich program bol naozaj nabitý, nám sa podarilo vzhľiadnuť hru Turnaj o princeznú. Spracovanie bolo naozaj na vysokej úrovni. Škoda len, že nemali viac mikrofónov.

Kritiku si zaslúžia nedisciplinovaní diváci v spodných radoch, ktorí zavadzali hercom. Viackrát ich museli počas predstavenia napomínať. Ľudia sa nepoučia:-)

Prehliadka dravých vtákov

Najskôr som sa tešil, ale odchádzal som sklamaný. K videniu boli rôzne orly, sovy atď. Predvádzali naozaj pekné kúsky, ale sú chúdence. Patria do voľnej prírody a nie do klietky.

O rok znova

Ak sa podarí, tak o rok sa ideme pozrieť určite znova. Za tú srandu to stálo. Ak pôjdete niekedy okolo Rabí, určite sa zastavte a pozrite si hrad. Potom odporúčam navštíviť jednu z miestnych reštaurácií na námestíčku. Nízke ceny, rýchla obsluha i príprava a hlavne veľmi veľmi veľmi dobré jedlá!

Kompletná fotogaléria

Obsahuje 44 fotografií.